03.02. 2009
Príležitostná digresia
Média
Nuž. Takmer rituálny stres z príchodu zimy – nech nás prekvapí v októbri či decembri – máme spolu s cestármi za sebou, z parkovísk sme úspešne odpratali prvé návaly, čo tam zanechal dobroprajný šofér pluhu, v super-, hyper- a megamarketoch akciové ponuky Mikulášov, salónok, plyšových sobov a iných nevyhnutných rekvizít zapadajú prachom – všetko nasvedčuje, že sa pomaly, ale isto môžeme začať tešiť na deň s veľkým „V“.
V takomto neurčito inakšom období má človek chuť robiť niečo úplne odlišné ako v „normálnom" čase, túži vymaniť sa z obyčajnosti a splynúť s náladou neodvratného zázraku.
Preto nám, milí čitatelia, azda odpustíte, že sa vzdialime bežnému rámcu pravidelnej rubriky, že sa tentoraz, v predvianočnom vydaní časopisu, nebudeme venovať nábytku. Digresia, ktorej sa dopúšťame, však nie je celkom od veci, veď kontextu, tak ako ho vymedzuje záhlavie tejto dvojstrany, ostaneme verní. Mozaikou predmetov bežnej potreby chceme demonštrovať fakt, že dizajn ako nevyhnutný atribút cieľavedomej tvorby možno oprávnene doplniť prívlastkom všadeprítomný.
Trochu histórie
A propos, vedeli ste, že dnes tak hojne používaný termín dizajn pochádza z talianskeho slova „disegno", ktoré ešte v renesancii označovalo kresbu, myšlienku alebo nápad ako základ práce, a za prvého tamojšieho dizajnéra sa považuje slávny majster Leonardo? V šestnástom storočí si dizajn osvojili aj Angličania, a to v ponímaní prvotnej idey návrhu realizácie. V devätnástom storočí sa jeho kariéra spája s plánovaním priemyselných produktov v rámci sériovej výroby, dôsledky ktorej sa prejavili potlačením ručnej práce a úpadkom kvality. Reakcia na seba nedala dlho čakať - v Anglicku a Nemecku sa zdvihla vlna reformného hnutia hlásajúceho obnovu umeleckých remesiel a výchovy ku vkusu. Dizajn sa tak dostal do štádia prehodnocovania a hľadania, na konci ktorého zainteresovaní dospeli ku konsenzu, aby konštatovali, že výrobok ako „médium" dizajnu musí - ak má napĺňať svoju podstatu - obsahovať atribúty funkčnosti (musí slúžiť účelu, na ktorý bol vyrobený), použiteľnosti (jeho používanie musí byť jednoduché a zrozumiteľné) a spokojnosti konzumenta (musí prispievať ku komfortu majiteľa).
Trochu teórie
Tvorba dizajnu vychádza z kontextu, ktorý vyplynie z odpovedí na niekoľko základných otázok. Za prvou, ktorú reprezentuje zámeno KTO?, by mala pred tvorcom stáť cieľová skupina zákazníkov, čo jeho myšlienku ocenia a prijmú. Veď napríklad tovar určený ženským predstaviteľkám spotrebiteľskej verejnosti musí niesť typické znaky, ktoré ho odlišujú od vecí pre deti, starších ľudí či športovcov. Nemenej dôležité je zodpovedať na otázku KDE?, pretože nepochybne záleží na tom, či predmet používame doma, v súkromí, alebo na verejnosti, v škole, na pracovisku a podobne. Za slovíčkom KEDY? sa ukrýva predovšetkým frekvencia používania produktu. Niektoré predmety sú zhotovené ako vyložene úžitkové, iné vznikli ako naplnenie predstavy o istom životnom štýle - toto konštatovanie zahŕňa odpoveď na poslednú otázku PREČO?.
Na tomto „ideovom" pozadí účelu, adresáta a okolností sa môže v plnej kráse uviesť doteraz nemenovaný, no napriek tomu hlavný aktér, nositeľ formy – MATERIÁL. „(Materiál) Môže ako herec predstierať veľa rôznych charakterov v závislosti od úlohy, ktorá sa od neho vyžaduje. Drevo na drahom nábytku navodzuje dojem zámožnosti, ale na debne obalu lacnú úžitkovosť. Sklo vo forme šošovky fotoaparátu vzbudzuje predstavu jemnej mechaniky, ako pivová fľaša odpadový obal. Dokonca aj zlato, tak často kladené do súvislosti s mocou a silou, vyvoláva odlišnú asociáciu, keď sa použije v mikroobvode: technickú funkčnosť."
Quo vadis?
Dizajn je možno veda, možno hra, možno čarovanie, možno umenie, možno náhoda - možno všetko naraz. A ako vníma jeho poslanie súčasník orientovaný na blízku budúcnosť? „Spotrebitelia v kúpenom výrobku hľadajú viac ako funkčnosť. Na rozvinutých trhoch vyspelých krajín je „trvalý zákazník" minulosťou. Výzvou pre dizajnéra nie je už iba splniť funkčné požiadavky, ale urobiť to tak, aby uspokojil aj estetické a emočné potreby. Produkt musí mať imidž a musí vyhovovať tomu, čo zákazník hľadá: možno je to nadčasovosť, alebo výrazná novinka."
Elena Kačaliaková
Převzato z časopisu Stolařský magazín 12/2008
www.stolmag.com
Literatura:
Mike Ashby: Materiály a dizajn výrobkov, www.matnet.sav.sk
