07.11. 2025
Rozhovor k Národní ceně za studentský design 2025 – Barbora Chudá
rozhovory
Seznamujeme vás s oceněnými účastníky soutěže Národní cena za studentský design 2025. Barbora Chudá našla inspiraci tam, kde by ji mnozí nehledali – v jednoduché dřevěné pomůcce, známé jako „koza“. Jak se jí povedlo přetavit tento neobvyklý inspirační zdroj v kus nábytku, který v sobě spojuje tradici, každodenní život, hravost i moderní design a funkčnost, se dozvíte v následujícím rozhovoru. Lavice Koza získala ocenění Národní cena za studentský design 2025 *GRAND.
Do soutěže ses přihlásila se dřevěnou lavicí Koza. Můžeš, prosím, čtenářům vysvětlit tento název?
Názov Koza nie je odvodený od zvieraťa – kozy, ako by sa na prvé počutie mohlo zdať. Je odvodený od pomôcky na pílenie dreva – kozy (zvyčajne vyrobená z dreva, slúži na uchytenie polena, aby sa dalo narezať na menšie kusy), nakoľko práve tá sa stala východiskom pre tvorbu tohto nábytku.
Představ, prosím, svůj design a objasni, jaké materiály byly použity.
Koza bola navrhnutá ako tradično-netradičná lavica, určená na sedenie jednej či dvoch osôb, primárne určená do interiéru, kde má vniesť osobitú atmosféru. Lavica pozostáva z drevenej konštrukcie, ktorá je tvorená javorovými masívnymi dielcami a z voľného čalúnenia. Podobnosť s kozou na pílenie dreva je v tvarovaní lavice, konkrétne ide o roztiahnuté nohy a ich pevný spoj (pre jej stabilitu), členenie (nohy sa nenachádzajú úplne na koncoch) a v neposlednom rade spomeniem ručne vypálený tvar pílky z prednej strany.
Proč jsi zvolila právě javorové dřevo a volné čalounění – co tato kombinace znamená pro celkový charakter lavice? Možnost manipulovat s čalouněním není zcela běžná – co tě vedlo k tomuto řešení a jaký má mít pro uživatele přínos?
Javorové drevo sa zdala byť dobrá voľba najmä pre nízku hmotnosť a tvrdosť dreva, aj keď sa to nezdá, lavica je ľahká (zvládne ju odniesť aj jeden človek sám). Z môjho pohľadu ako autora, voľné čalúnenie, to jest odnímateľné, má viacero výhod. Užívateľ môže využiť lavicu bez čalúnenia/ čiastočne čalúnenú/ celočalúnenú. Prakticky, „vyzlečiem“ z lavice jeden bočný vankúš a zrazu mám vedľa seba rovnú drevenú plochu, ktorá mi môže slúžiť ako stolík – na položenie hrnčeka s kávou. :) Alebo tieto vankúše využijem ako podnož či na opretie chrbta, pokiaľ sa lavica nachádza pri stene. Zároveň sa tým lavica stáva odlišná a prináša jej to istú výnimočnosť. To, čo ma viedlo k tomuto riešeniu však na začiatku nebola táto praktická stránka, ktorú som práve opísala. Ale pramenilo to z mojej inšpirácie – kozy na pílenie dreva. Drevená konštrukcia pre mňa predstavovala samotnú kozu ako pomôcku a čalúnenie zasa poleno, ktoré idem narezať. Preto je čalúnenie rozdelené na tri kusy – človek rozpílil poleno, a preto sa dá odnímať – odnášam narezané kusy.
Ve svých projektech se opakovaně zabýváš propojením designu s nějakým odkazem. Jak jsi přišla na nápad propojit tak odlišné světy, jako je prostý vesnický život a luxus dnešní doby?
Osobne rada vychádzam z nejakej inšpirácie, myšlienky, od ktorej sa dizajn odvíja. V konečnom dôsledku to vytvára práve spomínaný odkaz. Pri tvorbe lavice Koza ma ovplyvnili najmä dve fotografie. Na prvú som narazila náhodne v knihe o dielach Philippa Starcka, bola to čiernobiela fotka domu medzi stromami. Vtedy mi napadlo, že presne toto chcem – navrhnúť nábytok, ktorý sa bude skvele hodiť do luxusného domu či chaty mimo mesta. Druhá fotografia, ktorá sa stala pre mňa inšpiráciou, bola od slovenského fotografa Martina Martinčeka. Veľmi ma zaujala jeho tvorba a hľadala som niečo, čo mi, takpovediac, padne do oka. Išlo o čiernobielu fotku z dedinského prostredia, kde bol starý pán a pílil drevo na koze. A presne tak to vzniklo: prepojiť jednoduchý dedinský život – čo mi predstavovala spomínaná koza a luxus dnešnej doby – teda, aby sa nábytok hodil do súčasných interiérov.
Jak důležitý je pro tebe prvek tradice a připomínání běžných činností, které dnes pomalu mizí?
Osobne ma veľmi bavilo sa na to zamerať v tejto práci – na niečo úplne jednoduché, bežné a vychádzať z toho. Chcela som tým práve vyzdvihnúť tradičnú ľudskú činnosť a jej hodnotu pre nás aj v súčasnej dobe.
Co bylo hlavním záměrem tohoto projektu? Představovala sis místo, ve kterém by tvá lavice mohla být umístěna?
Cieľom bolo vytvoriť nábytok, ktorý je funkčný a prináša niečo nové. Pri tvorbe ma, pravdupovediac, sprevádzala myšlienka umiestnenia lavice do moderného interiéru v lesnom prostredí, kde vyžadujeme istý štandard života, no zároveň sú tam aj trochu drsné podmienky (napríklad pre bežného človeka z mesta), a možno máme pri dome kozu a ideme práve napíliť drevo do krbu…
Vnímáš lavici spíše jako funkční kus nábytku do každodenního života, nebo jako designový objekt, který má hlavně vyvolávat otázky a emoce?
Toto je dobrá otázka. Momentálne, keď chodí po výstavách (aktuálne sa nachádza v galérii Sztuki Zakamarek v Gliwiciach), ju človek vníma ako výstavný objekt, ktorý, ako si sama povedala, je skôr na to, aby vyvolal emócie. Ale keď sme ju mali predtým v ateliéri v škole či doma, bežne na nej niekto sedel (a hral sa s vankúšmi :) ).
Byla práce na tomto projektu časově náročná? Jak dlouho celý proces trval?
Lavica Koza bola moja semestrálna práca minulý rok, to znamená, že som na nej pracovala celý semester. Od návrhu až po funkčný prototyp. Čo sa týka výroby prototypu, myslím, že to bola moja najrýchlejšie vyrobená práca.
Jak jsi hledala cestu k tomu, aby výsledek působil jako nábytek a nejen jako „pouhý“ odkaz na pracovní pomůcku?
Ako som spomenula, prácu som tvorila celý semester, počas ktorého sa vyvíjala až k tomu, čo môžete vidieť dnes. Postupne som inšpiráciu pracovnou pomôckou abstrahovala tak, aby z toho mohol byť funkčný nábytok. (Asi sa to nedá povedať pár slovami, všetko je proces tvorby.)
Přepadly tě během práce na projektu nějaké pochybnosti?
To vždy. :) Vždy nastane nejaká tvorivá kríza, pochybnosti. Som ten typ, ktorý je večne nespokojný, lebo cítim, že to stále môže byť lepšie a lepšie. Potom však do toho vstúpi faktor stresu pred termínom a ten to vyrieši. :)
Musela ses potýkat s komplikacemi při výrobě?
Náročné bolo zohnať v krátkom čase stolárov s dielňou, ktorý mi pripravia jednotlivé dielce, ako potrebujem. Potom, čo ma traja stolári odmietli, som už s malou dušou vošla do jednej firmy a tam boli veľmi ochotní a v priebehu asi troch hodín bolo všetko pripravené na montáž. Veľmi zaujímavé pre mňa bolo robiť čalúnenie, s tým som sa stretla prvýkrát. Výroba nebola až tak zložitá, nakoľko ide o voľné čalúnenie, ale predsalen – vybrať správnu látku, vymyslieť, ako presne to bude, vyrobiť strih… Pri tom mi pomohla pani inžiniérka z našej univerzity, ktorá sa venuje čalúneniu a vyučuje aj predmet čalúnenie nábytku.
Co ti práce na tomto projektu přinesla? Naučila ses něco nového?
Každým projektom sa človek naučí niečo nové, získa nové skúsenosti, takže určite. A mňa osobne aj dosť baví samotná výroba (čo je pre niektorých tá najhoršia časť semestra). V podstate to, čo navrhnem, musím doniesť vyrobené na obhajoby. Čo je jednak veľká skúsenosť po tej technickej stránke a jednak ma to drží „na zemi“ už pri navrhovaní, lebo musím myslieť na to, že to musí byť vyrobiteľné a tiež ako.
Jak důležitá je pro tebe reakce tvého okolí na tvou tvorbu? Snášíš dobře kritiku?
Je super počuť názor „bežných ľudí“, nie len ľudí z odboru. Pretože je to často krát úplne iný pohľad na veci a práve to môže človeka posunúť, že počuje iný názor, iný podnet.
Jaké reakce na tvůj produkt tě nejvíc překvapily? Například od lidí, kteří si ji poprvé vyzkoušeli.
Čo mi napadá ako prvé, keď si spomeniem – že je veľmi pohodlná, dobre sa na nej sedí. Zvyčajne sú ľudia prekvapení, že čalúnenie sa dá z nej „vyzliecť“. Alebo keď vedia, že sa dajú dať preč bočné vankúše, prekvapí ich, že aj stredný vankúš (ten je so suchým zipsom).
Plánuješ lavici Koza představit i širší veřejnosti? Nabídnout ji do prodeje? Mohou si případní zájemci již nyní lavici pořídit či vyzkoušet?
Aktuálne je súčasťou výstavy Less is more, ktorá bola v máji vo Fare (Portugalsko) a teraz je v Gliwiciach (Poľsko). A vďaka tejto nominácii sa dostala na web Design Cabinetu CZ, z čoho sa veľmi teším. Zatiaľ je vyrobený tento jeden kus, ktorý sa dá vyskúšať v rámci výstavy. Čo sa týka predaja, nie je to úplne jednoduchá záležitosť, ale uvažovala som nad tým.
Co tě přivedlo k tomu se přihlásit do soutěže Národní cena za studentský design?
Odporúčil mi to môj ateliérový vedúci, za čo som mu vďačná.
Máš za sebou už celkem hodně designerské práce. Na který svůj výtvor jsi nejvíce hrdá?
Mám pocit, že zatiaľ práve lavica Koza sa mi podarila najviac. Ale každý jeden projekt (či už výjde lepšie či horšie) posúva človeka ďalej.
Studuješ na Technické univerzitě ve Zvolenu. Jsi zde spokojená? Jak tě studium na této škole doposud obohatilo?
Na Technickej univerzite vo Zvolene študujem šiesty rok, po Bc som nastúpila na druhý stupeň. Štúdium odboru Dizajn nábytku a interiéru je tu na šesť rokov. Neskutočne veľa mi dalo štúdium, po odbornej stránke, skúsenostiach, spoznala som skvelých ľudí, chodíme na výlety, celkovo by som povedala, že si štúdium užíváme, zabávame sa. A čo tiež veľmi oceňujem, je množstvo príležitostí sa zapojiť do rôznych dizajnérskych projektov.
Chtěla by ses designem živit? Co tě čeká teď? Je tím tvé studium u konce?
Veľmi ma baví tvoriť, rozmýšľať nad vecami, dávať nápady, vymýšľať niečo nové, do čoho môžem vložiť kúsok zo seba. A to, dúfam, sa mi bude dariť aj po ukončení štúdia. Určite by som chcela pokračovať v tvorení, či už to bude presne nábytok alebo iná oblasť dizajnu. Áno, čaká ma posledný rok štúdia, tak uvidíme.
Myslela sis odjakživa, že budeš designérkou, nebo jsi v dětství snila o jiné profesi?
Ako som povedala v predchádzajúcej otázke, rada tvorím od detstva, nemala som nikdy presne vyhradenú profesiu. Rada som kreslila, hrávala v divadle, vyrábala niečo. A potom, keď som si mala vybrať vysokú školu, objavila som práve tento odbor. Zaujal ma, tak som išla na prijímačky a zobrali ma.
Máš nějaký designérský nebo umělecký vzor? Kdo je pro tebe inspirací?
Inšpiráciou sú pre mňa tvorcovia, ktorý tvoria kvalitne bez ohľadu na to, v ktorej oblasti. Ako príklad je aj tvorba tejto lavice a jej inšpiračné zdroje, ktoré som spomenula vyššie. Vyslovene konkrétny vzor nemám.
Kdo tě nejvíce podporuje ve tvé designérské práci?
Najmä najbližší. Príjemnú atmosféru máme tiež v škole, veľmi sa podporujeme v ateliéroch medzi sebou.
Co pro tebe design a umění jako takové znamená?
Umenie ako také je pre mňa to, čo má vyvolať emóciu. Konkrétne dizajn považujem za „poľudštenie“ nejakého produktu. Niečo, čo produktu dodá dušu, príbeh, skrátka niečo, čo je nám ľuďom blízke. Možno sa nad tým pousmejeme, zamyslíme, ale každopádne sa na to nebudeme pozerať len ako na – (napríklad) spojené drevené dielce, ale ako na – niečo viac, čo ideme doslova obdivovať.
Na čem právě pracuješ? Jaké jsou tvé plány do budoucnosti?
Začína nám zimný semester, takže som zvedavá na témy, ktoré nás čakajú. V letnom semestri sa budem venovať diplomovej práci.
Jak odpočíváš? Co tě kromě umění či designu baví a nabíjí novou energií?
Rada mentálnu činnosť striedam fyzickou – či už prechádzka/ beh v prírode, cvičenie, lyžovanie, ale aj bežné domáce práce sú pre mňa často oddychom, lebo je to, takpovediac, niečo iné.
Co tě v poslední době potěšilo?
Veľmi ma potešila práve táto nominácia lavice Koza na Národní cenu za studentský design. Tiež sme ako kolektív spolužiakov nominovaní s kolekciou detského nábytku TUZVOO factory na Slovensku na Národnú cenu za dizajn v kategórii študentský dizajn. Vždy tvorcu poteší, že sa jeho práca niekomu páči.
Děkuji za rozhovor a přeji hodně štěstí v tvorbě a úspěšné dokončení studia.
Julie Vojtková
Lavici Koza si aktuálně můžete prohlédnout na výstavě Less is More:
https://lessismoreproject.eu/projects/the-bench-koza a na https://www.studentskydesign.cz/cs-cz/detail/1267/
Projekt TUZVOO factory, který je nominovaný na Národnú cenu za dizajn na Slovensku:
Odkaz na projekt: https://www.instagram.com/tuzvofactory/
