11.11. 2025

Rozhovor k Národní ceně za studentský design 2025 – Tomáš Maliňak

rozhovory

Seznamujeme vás s oceněnými účastníky soutěže Národní cena za studentský design 2025. Jedním z nich je Tomáš Maliňak se svou kolekcí, která bourá hranice mezi ženským a mužským šatníkem. Inspiraci čerpal ve španělské renesanci, jejíž tvary převedl do současného jazyka módy. Kromě kolekce Reversa představí i svůj projekt Tailortech, jenž mění způsob, jakým se oděvy vyrábějí i nosí. Kolekce Reversa si ze soutěže odnáší cenu za Excelentní studentský design 2025.

Do soutěže ses přihlásil s oděvní kolekcí Reversa. Můžeš, prosím, čtenářům vysvětlit, co se pod tímto názvem ukrývá?

Názov Reversa vychádza z myšlienky obrátenia – historické renesančné siluety som otočil naruby a ženské prvky som preniesol do pánskej módy a naopak. Chcel som ukázať, že aj keď kedysi oblečenie prísne určovalo, čo je mužské a čo ženské, dnes môžeme tieto hranice spochybňovať a hľadať v móde väčšiu slobodu a rovnosť.

 

Představ, prosím, svou kolekci. Z kolika kusů se skládá, jaké materiály a postupy byly použity a proč?

Reversa je minikolekcia o štyroch modelov – dvoch dámskych a dvoch pánskych. Inšpiráciu som čerpal z renesančnej estetiky, čo sa odráža v zvolenej farebnosti aj materiáloch. Výrazným prvkom je sýta oranžová farba, ktorá funguje ako hravý kontrast k prísnej renesančnej estetike a zároveň prináša odkaz na súčasnosť.

V celej mojej tvorbe zdôrazňujem prepojenie súčasných technológií a tradičného remesla – a inak tomu nebolo ani pri tejto kolekcii. Strihovú dokumentáciu som generoval pomocou autorského skriptu a následne som ju testoval v 3D vizualizácii – takzvanom „virtuálnom kaliku“. Tento postup mi umožnil vychytať nedokonalosti ešte pred samotnou výrobou a zároveň predstavuje udržateľnejší prístup k tvorbe.

 

Kolekce má tedy čtyři modely, symbolizuje každý z nich něco konkrétního v rámci příběhu o vývoji genderových rolí?

Ani nie – minimálne to nebolo mojím zámerom, aby každý model symbolizoval niečo konkrétne. Veľkú rolu zohrala skôr subjektívna estetika. Snažil som sa pracovať s inšpiračnými zdrojmi tak, aby spolu vytvárali jednotný celok a podporili hlavnú myšlienku kolekcie.

 

Proč si sáhnul po inspiraci zrovna do Španělska, máš k němu nějaké vazby? 

Všetko to začalo vertugadom. Jeho silueta ma úplne fascinovala, a preto som si zvolil renesančné Španielsko ako hlavný zdroj inšpirácie pre celú kolekciu. Nemám k nemu osobné väzby, ale tá prísna estetika a ikonické tvary mi prišli ako ideálna predloha, ktorú som mohol ďalej reinterpretovat

 

Co tě na renesanční estetice nejvíc fascinuje a proč jsi ji zvolil jako základ pro reinterpretaci? Jak jsi pracoval s transformací historické inspirace do současného designu?

Formy renesančného Španielska prísne tvarujú telo, potláčajú jeho prirodzené tvary, aby sa docielila dokonalá silueta. Tieto prísne tvarujúce prvky som odstránil, pretože súčasnej estetike nesvedčia. Jednotlivé vrstvy renesančného odevu následne boli pretvorené vo finálne fity. 

 

Jak tě napadlo propojit renesanční španělské siluety s tématem genderových rolí? 

Úprimne, ani neviem… :) Prišlo to samo. Dokonca som šiel trochu naopak – nezačal som konceptom, ale formou, a tá ma doviedla až k téme genderových rolí. Niekedy sa jednoducho nechám viesť procesom a to je na dizajne to najlepšie.

 

V kolekci dochází k obrácení tradičních forem, tedy ženské tvary byly převedeny v pánskou módu a naopak. Vycházel si při této výměně z genderově ustálených forem z hlediska současného pohledu nebo naopak využil předlohu renesanční. Jak vlastně vnímáš v rámci módy proměnu toho, co je vnímáno jako mužské či ženské?

Inšpiráciu som čerpal zo španielskej renesancie, kde boli rozdiely medzi mužským a ženským oblečením jasne určené. V kolekcii som tieto tvary obrátil, aby ukázali, že dnes už nemusíme byť viazaní takými jasnými pravidlami. To, čo bolo kedysi typické pre mužov, môže dnes nosiť žena a naopak. Móda sa stále mení – a práve v tom je krásna, lebo nám dáva slobodu vyjadriť sa bez ohľadu na to, či je to považované za mužské alebo ženské.

 

Jakým způsobem podle tebe móda dokáže otevírat společenskou debatu o rovnosti pohlaví a genderové nevyhraněnosti?

Móda podľa mňa sama osebe nehrá úplne kľúčovú rolu v debate o rovnosti pohlaví. Je však veľmi dôležitým aspektom pri vizuálnom vyjadrovaní spoločenských zmien. Odev je prvé, čo si na človeku všimneme, a preto dokáže okamžite otvoriť diskusiu – provokovať, inšpirovať alebo spochybniť to, čo považujeme za ‚mužské‘ a ‚ženské‘. Móda tak funguje ako viditeľný symbol, ktorý dokáže preložiť zložité témy do niečoho, čo každý pozná a denne zažíva.

 

Jak reagovali diváci nebo spolužáci, když viděli tuto „obrácenou“ kolekci? Byly reakce něčím překvapivé?

Popravde, na reakcie si veľmi nepotrpím. Myslím si, že isté percento divákov častokrát ani len netuší, čo vlastne vidí a aký je príbeh za odevmi, ktoré sú im predstavené. A úprimne, niekedy aj ja sám pristihnem seba, že hodnotím veľmi povrchne. Na druhej strane, keď sa nájde niekto, kto sa zastaví, zaujíma sa a začne sa pýtať, je to pre mňa najväčšia odmena – lebo vtedy viem, že sa mi podarilo otvoriť diskusiu

 

Myslíš si, že by se Reversa mohla posunout i mimo akademické prostředí — třeba na přehlídková mola? Budou mít zájemci možnost si ji v dohledné době prohlédnout naživo?

Určite áno. Časť kolekcie sa už prezentovala na Mercedes-Benz Prague Fashion Week F/W25 a kompletnú ju mohli diváci vidieť na VISION 25. V dohľadnej dobe si ju nebude možné len pozrieť, ale aj objednať na mieru. Momentálne pracujem na tom, aby sa moja práca posunula z akademického prostredia do reálnej praxe – teda k ľuďom, ktorí ju budú skutočne nosiť.

 

Byla práce na tomto projektu časově náročná? Jak dlouho celý proces trval?

Proces tvorby bol pomerne časovo náročný. Viac než samotná kolekcia ma brzdila najmä zaneprázdnenosť, pretože som v tom období pracoval na viacerých dôležitých projektoch súčasne. Najviac času zabral model Vertugado – jeho tvorba trvala približne 40 hodín čistého šitia.

 

Přepadly tě během práce na projektu nějaké pochybnosti? Musel ses potýkat s komplikacemi?

To je neoddeliteľná súčasť každého projektu. Ja nie som úplne umelecky orientovaný dizajnér, viac sa sústreďujem na technickú stránku, takže konceptuálne poňatie je pre mňa vždy menšia komplikácia. A čo sa týka pochybností – keby bol self-doubt olympijský šport, tak už mám doma pár zlatých medailí. :)

 

Co ti práce na tomto projektu přinesla? Naučil ses něco nového?

Najviac mi projekt priniesol skúsenosť s time managementom – musel som pracovať na viacerých veciach naraz a naučil sa lepšie plánovať. Zároveň mi otvoril dvere k novým kontaktom, čo je pre mňa nesmierne cenné, pretože dizajn je aj o spolupráci. Veľkým prínosom bol aj záujem médií, ktorý ma prinútil premýšľať nad tým, ako svoju prácu prezentujem. A v neposlednom rade mi to dalo aj trochu viac sebavedomia – že to, čo robím, má zmysel.

 

Jak důležitá je pro tebe reakce tvého okolí na tvou tvorbu? Snášíš dobře kritiku?

Reakcie okolia pre mňa bývali kedysi nesmierne dôležité – a stále sú, len už nie v takej miere. Spätnú väzbu si vážim, pretože sa snažím tvoriť užívateľsky orientovaný dizajn, nie čisto self-expression cez odev. Mojím cieľom je, aby si v mojom diele dokázal divák predstaviť samého seba. Kritiku dnes znášam vcelku dobre, aj keď niekedy je náročné rozoznať, čo je odborné a konštruktívne, a čo je len čisto subjektívny názor.

 

Co tě přivedlo k tomu se přihlásit do soutěže Národní cena za studentský design?

Prihlásil som sa hlavne kvôli novej skúsenosti. Beriem každú príležitosť, aj keď z nej nakoniec vzíde skôr odmietnutie než úspech – vždy ma to niečo naučí. O to viac ma teší, že tentokrát sa moja práca dostala pred odbornú porotu.

 

Vybranou kolekci jsi vytvořil v rámci svého studia na Univerzitě Tomáše Bati ve Zlíně. Proč jsi do soutěže přihlásil právě ji? Byl jsi se studiem na této škole spokojen? Jak tě studium na této škole obohatilo?

Reversa je mojou semestrálnou prácou, ktorá vznikla v rámci štúdia na Univerzite Tomáša Baťu v Zlíne. Do súťaže som sa rozhodol prihlásiť práve ju, pretože patrí medzi moje najlepšie práce. Okrem nej som prihlásil aj ďalší projekt, ktorý sa však, žiaľ, nedostal do užšieho výberu.

So štúdiom na UTB som spokojný – poskytlo mi pevné základy v oblasti dizajnu, rozšírilo moje praktické zručnosti a zároveň mi umožnilo rozvíjať vlastný tvorivý rukopis. Veľkým prínosom boli pre mňa zahraničné výjazdy, ktoré mi priniesli nielen nové skúsenosti a profesionálne kontakty, ale aj širší pohľad na módny priemysel.

 

Chtěl by ses designem živit? Co tě čeká teď? Pokračuješ ve studiu?

To by som si prial zo všetkého najviac – živiť sa dizajnom. Zatiaľ je to však tak, že aby som mohol dizajn naozaj robiť, musím si naň zarábať inde, prípadne hľadať sponzorov alebo písať projekty do grantových výziev. Je to realita, ktorú pozná väčšina študentov dizajnu – pracujú, aby mohli pracovať na tom, čo ich napĺňa. Teraz ma čaká diplomová práca na UTB a zároveň paralelné štúdium marketingovej komunikácie a brand managementu v Dubaji.

 

Představ nám své směřování v rámci designérské práce. Na který svůj výtvor jsi například nejvíce hrdý?

Moje smerovanie je užívateľsky orientovaný dizajn. Mojou najväčšou túžbou je tvoriť pre ľudí – unikátne kúsky, ktoré spájajú personalizovaný dizajn s dokonalým padnutím. Verím, že prepojenie inovatívnych technológií s tradičným remeslom môže byť jedným z najudržateľnejších prístupov k tvorbe nových odevov. Také kúsky si človek váži a nechce sa ich tak ľahko vzdať.

Hrdý som v podstate na každý výtvor, ktorý má svoje opodstatnenie. Najviac si vážim kúsky, ktoré skutočne žijú – sú nosené, obľúbené a prinášajú radosť. Pre mňa je to potvrdenie, že dizajn má zmysel a dokáže fungovať aj mimo ateliéru. Ak by som mal byť k sebe kritický a povedať aj opačný príklad, tak najmenej hrdý som asi na svoju bakalársku kolekciu. Bola pre mňa skôr odrazovým mostíkom, z ktorého som sa naučil, kam sa už nechcem vracať.

 

Tvá práce se již dostala i do zahraničí. Za velký úspěch lze jistě považovat to, že jsi navrhl uniformu zaměstnancům pavilonů EU v rámci světové výstavy Expo v japonské Ósace v roce 2025. Co ti tato příležitost přinesla?

Toto bola jedna úžasná skúsenosť. Bolo pre mňa neskutočne obohacujúce konzultovať svoju prácu s popredným japonským dizajnérom Kunihiko Morinaga. Bol som nesmierne poctený, keď ma vzal do zákulisia svojej tvorby, a ukázal mi ako nad projektmi premýšľa on. Bolo to počas jedného z posledných mentoringov, kedy poprosil o zastavenie nahrávania nášho stretnutia a začal zdieľať obrazovku on. Predstavil mi svoje projekty spôsobom, aký vraj ani jeho vlastný agent predtým nevidel. Bola to obrovská česť a zároveň skúsenosť, ktorá ma posunula ďalej v uvažovaní o dizajne.

 

Myslel sis odjakživa, že budeš designérem, nebo jsi v dětství snil o jiné profesi?

Počas gymnázia som chcel byť lekárom, venoval som sa dokonca chemickým a fyzikálnym olympiádam. V tom období som však začal šiť a popri tom sa snažil naučiť kresliť – čo mi, úprimne povedané, veľmi nejde ani dodnes. :) Ako dieťa som dokonca túžil byť kňazom, ale keď sa nad tým spätne zamyslím, asi ma na tom najviac fascinovali práve obradné odevy.

 

Necháváš se ve tvorbě běžně ovlivnit současným děním? Reaguješ na společenská témata? 

Hrozne rád by som – no ešte som sa k tomu nedostal. Často ma to láka smerom k politickej satire, ale na tú nemám ani humor, ani odvahu. Možno raz.

 

Máš nějaký designérský nebo umělecký vzor? Kdo je pro tebe inspirací?

Nemám vyslovene vzor, ale inšpiruje ma nesmierne veľa značiek a dizajnérov. Moja guilty pleasure, keď som v butikoch ako Gucci, Dior či LV, je skúmať technológiu šitia, kontrolovať materiálové zloženie a občas si aj zahundrať, ako môže mať bunda od Gucci neodstrihnutú niť. Zároveň ale obdivujem, do akej miery je premyslená samotná konštrukcia – napríklad že aj dierky v gombíkoch sú tvarované v súlade s konceptom kolekcie. To je pre mňa úplne mindblowing.

 

Tvůj zájem o módu prý v rodině sdílíte, kdo tě nejvíce podporuje ve tvé designérské práci?

V rodine zdieľame skôr vzťah k remeslu než priamo k móde. Máme silné krajčírske aj obuvnícke korene, takže k odevom som mal blízko odmalička. Pravda je, že podpora v tom, čo robím, nebola vždy samozrejmosťou – no práve to ma naučilo väčšej vytrvalosti a ešte viac si vážim, keď ma dnes v mojej práci podporia moji blízki.

 

Kde hledáš nápady pro svou práci?

Inšpiráciu hľadám naozaj všade – viem, že to znie ako klišé, ale je to tak. Dokáže ma ovplyvniť prednáška, návšteva Gucci storu, dizajn áut či zaujímavý outfit, ktorý stretnem na ulici. Netvorím umenie pre galérie, ale pre ľudí – preto je pre mňa prirodzené čerpať nápady práve z každodenného života.

 

Máš nějaký sen v oblasti designu či umění? Čeho bys chtěl dosáhnout? Například vysněný projekt či designérské studio, se kterým bys rád spolupracoval?

Mojím veľkým snom je rozvíjať projekt Tailortech. Chcem vytvoriť aplikáciu, ktorá zmení spôsob, akým sa vyrábajú a používajú odevy. Verím, že by sa malo vyrobiť len toľko oblečenia, koľko sa naozaj vynosí. Základom je skenovanie tela, ktoré poskytne miery na tvorbu strihov pre akýkoľvek odev. Každý detail si klient môže prispôsobiť podľa seba – čím vznikne hlbší vzťah k odevu, dlhšia životnosť a väčšia udržateľnosť.

Tailortech už dnes tieto možnosti viac-menej ponúka. Moja vízia však siaha ďalej: aplikácia by vedela spravovať celý šatník – bola by jeho virtuálnou kópiou, odporúčala outfity podľa počasia a príležitosti, pozná Vaše preferencie štýlov farieb, materiálov, značiek, pomáhala napríklad aj s balením na dovolenku, monitorovala ošetrovanie, opotrebovanie odevov a odporúčala nové kúsky s ohľadom na udržateľnosť. Je to pre mňa kombinácia remesla, technológie a zodpovedného prístupu k móde.

 

Jak ses k umění a designu dostal? Co pro tebe design a umění jako takové znamená?

Popravde ani netuším, ako som sa k dizajnu dostal. Rád hovorím, že náhodou – pretože tie najlepšie veci v mojom živote prišli práve náhodou, a dizajn je určite jednou z nich. Som nesmierne vďačný, že môžem byť jeho súčasťou.

Dizajn pre mňa znamená možnosť tvoriť veci, ktoré nie sú len pekné na pohľad, ale aj fungujú. Umenie vnímam ako niečo trochu nedosiahnuteľné – je pre mňa nesmiernym zdrojom obdivu a inšpirácie.

 

Stává se, že tě někdy trápí tvůrčí krize? Máš nějakou strategii, jak ji překonat?

Tvorivú krízu zažívam pomerne často a nemám žiadnu zaručenú stratégiu, ako ju prekonať. Snažím sa však zaznamenávať si každú kreatívnu myšlienku, ktorá mi napadne, aby som sa k nej mohol vrátiť, keď sa zaseknem. Kreativita podľa mňa nefunguje ako vending machine – že vhodím mincu a hneď začne pracovať. Aspoň u mňa to tak určite nefunguje.

 

Na čem právě pracuješ? Jaké jsou tvé plány do budoucnosti?

Aktuálne implementujem projekt Tailortech do praxe. Nadväzujem spolupráce s manufaktúrami, ktoré dokážu pracovať s vygenerovanými strihmi a zapojiť ich priamo do výrobného procesu, čím vznikajú odevy na báze made-to-order.

Do budúcna by som rád projekt ďalej rozvíjal smerom k aplikácii, ktorá prepojí personalizovaný dizajn s modernými technológiami a udržateľnosťou. Mojím cieľom je, aby sa vyrábalo len to, čo sa naozaj nosí – a aby si ľudia k oblečeniu vytvorili hlbší vzťah skrz personalizáciu.

 

Jak odpočíváš? Co tě kromě umění či designu baví a nabíjí novou energií?

Novú energiu mi dokáže dodať prechádzka krásnym mestom. Naposledy to bolo Miláno počas Design Weeku – kombinácia architektúry a úžasnej módy na uliciach bola pre mňa elektrizujúca. Podobne magická bola aj nočná Osaka a úplne ma očarila aj Dubaj, ktorý je momentálne môj nový crush.

Okrem cestovania ma nesmierne bavia aj náhodné priateľstvá a rozhovory s milými ľuďmi.

 

Co tě v poslední době potěšilo?

Momentálne ma najviac teší Dubaj – je neuveriteľne podnetný a ukazuje, ako sa dá dizajn prenášať do každodenného života, aj tam, kde by ho človek možno nečakal.

 

Moc děkuji za rozhovor a přeji hodně štěstí v tvorbě.

Julie Vojtková

 

Více si o projektu Tailortech můžete přečíst na: https://www.toom.design/toom

Kolekci si můžete prohlédnout na: https://www.studentskydesign.cz/cs-cz/detail/1280/

---